Pojmy a postupy
Základné pojmy a postupy ochrany pred povodňami
V súvislosti s riešením problematiky povodní, je potrebné si vysvetliť základné pojmy a uviesť ich definície pre ich lepšie pochopenie a poznanie. Taktiež je nutné uviesť právne predpisy, ktoré sa týkajú prevencie a reakcie na krízový jav a sú jedným z predpokladov rýchleho a správneho riešenia kríz a odstraňovania jej následkov.
Základné pojmy
Povodeň je charakterizovaná a vymedzená viacerými špecifickými pojmami. Do jej riešenia sú zapojené rôzne orgány, štáby, komisie a záchranné zložky, ktoré využívajú špeciálne postupy a nástroje. Disponujú celým radom štandardnej a špecializovanej techniky na vykonávanie záchranných, evakuačných, lokalizačných a likvidačných prác.
Evakuácia - je to súhrn opatrení a činností, ktorého súčasťou je príprava a odsun ohrozených ľudí, zvierat, eventuálne majetku z ohrozeného územia alebo objektu.
Chránené územie - územie, ktoré chráni vodná stavba pred pôsobením povodní.
Inundačné územie - môžeme ho charakterizovať, ako územie ležiace v blízkosti vodného toku, ktoré je počas povodne zaplavované vodou z koryta rieky.
Kulminačný prietok - najvyšší vrcholový prietok pri prietokovej vlne.
Mimoriadna situácia - vymedzené ohrozenie zdravia a životov, majetku, orgánov verejnej správy v priestore a čase, spôsobené vplyvom negatívnych faktorov MU.
N - ročný prietok - (N-ročná voda) kulminačný prietok, ktorý je v uvažovanom profile vodného toku dosiahnutý alebo prekročený priemerne za N-rokov.
Ochrana pred povodňami - zaraďujeme tu činnosti, ktoré sa sústreďujú na zníženie rizika povodne na ohrozenom území, na predchádzanie záplavám a na minimalizáciu následkov povodní na životy, zdravie, majetok, kultúrne dedičstvo, atď.
Ochranná hrádza - hrádza, ktorá sa buduje pozdĺž toku a slúži na ochranu dôležitých oblastí, pred vplyvom záplav a jej negatívnych dôsledkov.
Povodeň - je fázou hydrologického režimu vodného toku, počas ročných období sa môže opakovať a je typická náhlym, rýchlym a krátkodobým zväčšením prietokov a vodných stavov.
Povodňová vlna - prietoková vlna s charakterom povodne.
Povodňová škoda - je to škoda, ktorá vznikla v dôsledku povodne štátu, VÚC, obci alebo správcovi vodného toku.
Povodňová záchranná služba - vykonáva široké spektrum prác a činností počas povodní, predovšetkým na vodnej ploche. Okrem iného zabezpečuje:
- evakuáciu a záchranu osôb, zvierat a majetku,
- odstránenie prekážok a nánosov vo vodných tokoch,
- čerpanie vody zo zaplavených priestorov, potápačské práce, vyhľadávanie osôb.
Prietoková vlna - dočasné zväčšenie a nasledujúci pokles prietokov a vodných stavov vodných tokov; ak má charakter povodne, jedná sa o povodňovú vlnu.
Riziko - je to pravdepodobnosť vzniku mimoriadnej udalosti.
Vodný tok - plynulé korytá, do ktorých je sústredený povrchový odtok vody z príslušného povodia.
Záchranné práce - súhrn činností, ktoré vykonávajú základné a ostatné záchranné zložky IZS pri vzniku krízových javov, určených na ochranu zdravia a životov ľudí, zvierat, ochranu majetku a ŽP.
Zaplavenie - definujeme, ako vytvorenie voľnej vodnej plochy na území, v dôsledku zvýšenia hladiny vody v nádržiach, vo vodných tokoch alebo podzemnej vody.
Záplavová čiara - priesečnica terénu a hladiny vody pri povodni.
Živelná pohroma - je charakterizovaná, ako MU vyvolaná pôsobením ničivých prírodných činiteľov, v dôsledku ktorých sa uvoľňuje nahromadená energia a hmota.
Rozdelenie a špecifiká povodní
Voda je jedným zo štyroch zemských živlov, ktorý už od nepamäti tvorí súčasť ľudského života a spoločnosti. Bez tejto životodarnej tekutiny, by sa nemohli zaobísť ľudia, živočíchy, rastlinstvo a mnohé organizmy. Okrem toho je veľmi dôležitou súčasťou mnohých technologických procesov, chemických reakcií, výrobných postupov a metód. Hádam dnes už neexistuje oblasť života, kde by sa v jednej zo svojich foriem nevyskytovala voda.
Ako sa hovorí: "voda je dobrý pomocník ale zlý pán". Príroda nám to dokazuje rok čo rok a živelné pohromy, akými sú aj povodne, by sa dali považovať už za "tradíciu", ktorá v niekoľkoročných intervaloch zasahuje viaceré regióny Slovenska. Vo výnimočných situáciách sa povodne v určitých regiónoch zopakujú aj niekoľkokrát do roka.
Územie Slovenska je špecifické v tom, že sa tu nachádza veľké množstvo riek, potokov, umelých nádrží a prírodných jazier. Rozvinutá riečna sieť sa rozprestiera v dolinách, kotlinách a rozsiahlych nížinách, čo zvyšuje pravdepodobnosť ovplyvňovania a zásahov do vodných tokov činnosťou človeka. Takýmito nepremyslenými a nezodpovednými zásahmi do prírodného prostredia, obzvlášť do vodných tokov a ich povodí sa zvyšuje možnosť výskytu povodne a narastajú možné škody.
Jednou zo základných charakteristík povodne je druh a priebeh vlny, ktorú povodeň spôsobuje:
- povodňová
vlna - vzniká v dôsledku povrchového odtoku z vyššie položených
miest alebo vybrežením vody z koryta rieky a je charakterizovaná
objemom, kulminačným prietokom a tvarom (škody spôsobuje najmä dlhou dobou
pôsobenia),
- prielomová vlna - jej vznik je podmienený haváriou vodnej stavby, prevažne sa jedná o vlny s veľkou výškou a rýchlosťou (škody spôsobuje svojou kinetickou energiou).
Ako taká vlna môže vyzerať si pozrite na nasledujúcom videu.
Vznik a priebeh povodní je na našom území daný
geografickými alebo geologickými pomermi a klimatickými podmienkami.
Súvisí to s neustálou zmenou atmosférických procesov (zrážky, teploty).
Dalo by sa povedať, že príčiny vzniku povodní môžeme pripisovať meteorologickými
podmienkam, ktoré povodniam predchádzajú a charakter povodne, resp. jej
následky závisia od geografickej polohy koryta vodného toku, od geologických
pomerov a od antropogénnej činnosti.
Podľa príčiny vzniku, sa povodne členia na:
- snehové
- prevažne na jar v dôsledku topenia snehu a dažďov,
- dažďové
- v lete alebo na jeseň v dôsledku výdatných dažďov,
- ľadové
- zmenšenie prietoku koryta ľadom, vzdúvanie hladiny vody ľadovými
zátarasami a bariérami,
- zmiešané - kombináciu vyššie uvedených možností.
Silu ľadových povodní demonštruje nasledujúce video.
Územie, ktoré môže byť ohrozené povodňou je spravidla:
- územie nachádzajúce sa pri úseku vodného toku, kde sa predpokladá alebo už nastalo výrazné zvýšenie vodnej hladiny,
- územie, kde je dočasne obmedzený prirodzený odtok vody,
- územie zaplavované v dôsledku extrémnych zrážok alebo náhleho topenia sa snehu a ľadu.
Aj keď je každé zaplavenie a povodeň svojim spôsobom jedinečná, každé územie ktoré je ňou postihnuté má určité spoločné znaky, ktoré ho charakterizujú:
- zatopenie objektov, vyrazenie podzemnej vody v pivničných priestoroch, zaplavenie rozsiahlych území,
- postihnutie veľkého počtu osôb, ktoré sú v šoku, zranené alebo usmrtené,
- poškodenie alebo zničenie domov, priemyselných technológií a výroby,
- poškodenie komunikácií, obmedzená alebo prerušená doprava,
- poškodenie rozvodných a telekomunikačných sietí, prípadne zariadení,
- ohrozenie veľkého počtu zvierat a narušenie prírodného prostredia,
- zhoršenie hygienických podmienok, riziko infekcie a kontaminácie,
- vznik sekundárnych kríz, nárast kriminality a narušenie bezpečnosti.
Fotografie zaplaveného územia
Stupne povodňovej aktivity
Na vodnom toku, kde hrozí povodeň sa vyhlasujú stupne povodňovej aktivity. Tie nám popisujú mieru nebezpečenstva povodne a sú vyjadrené určenými vodnými stavmi alebo prietokmi na vodných tokoch a vodných stavbách.
I. stupeň povodňovej aktivity (stav bdelosti) sa vyhlasuje, ak:
- sa dosiahne určený vodný stav alebo prietok a hladina má stúpajúcu tendenciu,
- sa voda vylieva z koryta vodného toku alebo dosahuje brehovú čiaru pri chránenom vodnom toku ochrannou hrádzou,
- je predpoklad topenia väčšieho množstva snehu a ľadu, podľa meteorologických a hydrologických predpovedí,
- pri náraste hladín podzemných vôd.
II. stupeň povodňovej aktivity (stav pohotovosti) sa vyhlasuje, ak:
- sa dosiahne určený vodný stav alebo prietok a hladina má stúpajúcu tendenciu,
- hladina vodného toku dosiahne brehovú čiaru alebo sa vyleje z koryta v prípade nechráneného vodného toku,
- ak cudzie predmety a ľad vo vode vytvárajú bariéry a zátarasy na vodnom toku, čím znižujú prietokový profil a hrozí vyliate vody z koryta.
III. stupeň povodňovej aktivity (stav ohrozenia) sa vyhlasuje, ak:
- sa dosiahne určený vodný stav alebo prietok,
- prietok na nechránenom vodnom toku presahuje kapacitu koryta a voda zaplavuje priľahlé územie, pričom môže spôsobiť škody,
- cudzie predmety vo vode, prípadne ľady vytvorili bariéru alebo zátarasu a voda sa vylieva z koryta,
- sa vyskytnú prívalové dažde extrémnej intenzity,
- dôjde k zaplaveniu územia pod vodnou stavbou v dôsledku jej poruchy alebo havárie.
Mimoriadne situácie môžu vznikať v dôsledku živelných pohrôm, čiže aj povodní a dalo by sa povedať, že sú vyvrcholením povodňovej aktivity, pretože sa vyhlasujú po III. stupni povodňovej aktivity, ak sú zasiahnuté rozsiahle územia, je ohrozený život a zdravie, resp. majetok väčšieho počtu ľudí a povodňové škody sú vysoké.
O vyhlásení a odvolaní stupňa povodňovej aktivity je orgán štátnej správy ochrany pred povodňami povinný informovať právnické osoby, fyzické osoby-podnikateľov a fyzické osoby zaradené do ochrany pred povodňami podľa povodňových plánov a nadriadený orgán štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknutý podriadený orgán štátnej správy ochrany pred povodňami.
Stav pohotovosti (II. SPA) a stav ohrozenia (III. SPA) spravidla vyhlasuje a odvoláva:
- pre územie obce starosta,
- pre územie niekoľkých obcí toho istého okresu a pre územie okresu prednosta okresného úradu,
- na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvomi a viacerými okresmi kraja prednosta krajského úradu, ak ich pred tým nevyhlásili prednostovia okresných úradov,
- na hraničných vodných tokoch minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ak tým nepoveril iný povodňový orgán.
Ochrana pred povodňami
Ochranu pred povodňami zabezpečujeme týmito opatreniami:
- poľnohospodárskymi a lesníckymi opatreniami,
- technickými opatreniami (úprava tokov, ochranné kanále a nádrže).
Ochrana územia pred povodňami závisí od dôležitosti chráneného územia, jeho veľkosti a hospodárskeho významu. Chrániť územie pred povodňami sa dá úplne alebo čiastočne.
Aj
na území v povodí vodného toku Torysa sa môžeme stretnúť s niekoľkými
poľnohospodárskymi a lesníckymi opatreniami v priľahlých lesoch
a na poliach, ktorých zámerom je spomalenie odtoku zrážok alebo topiaceho
sa ľadu. Tým sa dokáže do určitej miery spomaliť nárast vodnej hladiny
a prietok rieky narastá pozvoľna. Okrem toho sa na rieke Torysa nachádza, aj ochranná pozdĺžna stavba - ochranná hrádza, ktorá chráni niektoré obce a nebezpečné
prevádzky pozdĺž toku.
Účelom ochranných opatrení a stavieb, je predovšetkým:
- ochrana bytovej alebo domovej zástavby, polí, lúk a pasienkov pred záplavami,
- ochrana infraštruktúry a komunikácií,
- zabránenie erózií a agradácií vodného toku.
Medzi úpravy tokov zaraďujeme:
- spevnenie
dna koryta toku (prahy, kamenná rozprestierka na dne),
- vegetačné
spevnenie brehov koryta toku (siata a zakorenená mačina, rastliny),
- nevegetačné
opevnenie koryta toku (rôzna dlažba, kamenná rozprestierka alebo rovnanina,
drôtoštrkové matrace),
- kombinácia
vegetačných a nevegetačných opevnení (oživené typy nevegetačných
opevnení, trávobetónové spevnenie,
spevnenie brehu fóliou),
- stupne v koryte toku.
Fotografie úprav tokov.
Ako zabrániť odvodňovaniu svahov a lesov a tým aj udržať vodu v zemi a spomaliť jej odtok ? Jedno z riešení, si môžete pozrieť aj v tomto krátkom filme.