Hornád

Rieka nachádzajúca sa na východnom Slovensku. Je významným ľavostranným prítokom rieky Slaná. Pramení na východnom úpätí vrchu Krahulec, v nadmorskej výške 1 050 m.n.m. Za Košicami priberá najvýznamnejší prítok, rieku Torysa tečie Košickou kotlinou na juh, s mnohými meandrami.

Svojou dĺžkou 286 km sa radí medzi dlhšie rieky Slovenska, 5. najdlhšia. Priemerný prietok vody je 30 900 l/s a maximálny je 689 000 l/s. Celé povodie Hornádu môžeme hodnotiť ako vodnaté, bohaté na zrážky a s pomerne vysokým koeficientom odtoku.

Od prameňa postupne tečie ako potok s výrazne vyvinutým korytom, postupne zvyšuje svoju vodnatosť pribratím menších i väčších prítokov. Preteká cez Slovenský raj, kde sa prerezáva kaňonovitým údolím, nazývaným Prielom Hornádu, zaradeným kvôli svojej výnimočnosti medzi národné prírodne rezervácie Slovenska. Koryto rieky je zarezané do vápencového podložia.

Po opustení Slovenského raja tečie cez Spišskú Novú Ves a ďalej cez Krompachy. Na sútoku Hornádu s Hnilcom je vybudovaná vodná nádrž Ružín. Je to typická údolná nádrž a využíva sa na výrobu elektrickej energie a priemyselný odber vody pre železiarne v Košiciach.

Pod priehradným múrom pokračuje tok rieky ďalej na východ, no pri Kysaku sa stáča prudko na juh, preteká cez Košice a napokon za obcou Trstené pri Hornáde opúšťa slovenské územie. Pokračuje do Maďarska a neďaleko mesta Ónod ústi do Slanej.

Hornád je domovom takmer všetkých bežne rozšírených sladkovodných rýb vyskytujúcich sa na Slovensku, no možno tu nájsť aj našu najvzácnejšiu rybu hlavátku podunajskú(Hucho hucho). 

Aj dopravný systém je ovplyvňovaný svojím okolím, špecifikom však je, že vznik mimoriadností v ňom, môže dostať do krízy aj iné objekty alebo systémy. Povodne na Hornáde výrazne narušujú infraštruktúru na veľkom území. Môžu spôsobiť dlhodobé prerušenie dopravy, pretože narušenie pozemných komunikácií je v prípade živelnej pohromy hĺbkové a zasahuje aj mosty, nadjazdy, priepusty a pod.

Košice

Mesto Košice sa rozprestiera vo Východoslovenskej nížine, v Košickej kotline a po oboch brehoch rieky Hornád, neďaleko hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Na západe a severozápade je ohraničené výbežkami pohoria Slovenské Rudohorie - masív Čiernej hory, z východu ho obklopujú Slanské vrchy. Mesto Košice leží v nadmorskej výške 255 m n. m. (stred) a jeho územie je v administratívnych hraniciach značne členité. Výškové rozpätie je od 177 m n. m. až po 819 m n. m.

Klíma v regióne je teplá a mierne vlhká. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozpätí od 6,7 do 11°C, pričom v poslednom období badať zvýšenie priemerných ročných teplôt. Ročný úhrn atmosférických zrážok je 616,3 mm a priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu je 71 %.

Z hydrologického hľadiska, územie mesta Košice patrí do povodia riek Hornád a Bodva. Väčšia časť územia mesta je odvodňovaná riekou Hornád a jej prítokmi, len západná časť územia mesta je odvodňovaná Bodvou prostredníctvom jej ľavostranného prítoku Ida. Z pravej strany priberá Hornád v meste dva prítoky - rieku Čermeľ a Myslavský potok.

Košice sú jedným z ôsmich krajských miest a s počtom 239 797 (rok 2013) obyvateľov je to druhé najľudnatejšie mesto na Slovensku. Celková výmera územia mesta má plochu 24 372 ha. Hustota obyvateľstva je 983,9 obyv./km2. Košice sú prirodzeným centrom východného Slovenska, ktoré poskytuje pracovné príležitosti a služby pre Košičanov i pre obyvateľov okolitého regiónu.

Administratívne sa Košice členia na 4 okresy a 22 samosprávnych mestských častí s vlastnou miestnou samosprávou.

Košice svojou polohou predstavujú dôležitý dopravný uzol východného Slovenska a stredoeurópskeho priestoru. Košice ležia na hlavných prieťahoch ciest do Poľska, Maďarska a na Ukrajinu. Mesto je napojené na diaľničný systém, ktorý reprezentuje úsek D1 Košice - Prešov a rýchlostná komunikácia R4. Železničnú sieť tvoria trate troch rozchodov. V južnej časti mesta sa nachádza verejné letisko medzinárodného významu prevádzkujúce pravidelnú leteckú dopravu. 

Štatistické údaje povodní v regióne

Za posledné roky vzniklo v Košiciach viacero mimoriadnych udalostí, ktoré si vyžadovali účinné a rýchle nasadenie síl a prostriedkov na zmiernenie ich následkov a ochranu zdravia, životov a majetku obyvateľov.

V rokoch 2009 až 2013 vznikli v Košiciach mimoriadne udalosti s celkovou finančnou škodu 9 540 800 €. Gro týchto škôd, tvorili povodňové škody a náklady spojené so záchranou ľudí a majetku pri povodňových situáciách.

Prehľad výšky povodňových škôd, nasadených síl a prostriedkov ale napríklad aj finančné prostriedky vynaložené na záchranné a zabezpečovacie práce, je spracovaný v nasledujúcich štyroch tabuľkách. Údaje sú spracované zo správ o priebehu a následkoch povodní za obdobie 10 rokov.

Náklady Košického samosprávneho kraja (KSK) reflektujú vývoj povodní v jednotlivých rokoch. Najvyššie výdavky boli vynaložené na práce v roku 2010. Práve v tomto roku postihli mesto Košice najhoršie povodne za posledných 30 rokov.

Na základe tabuľky môžeme povedať, že povodne najviac ohrozujú majetok obcí a miest v košickom regióne. Za roky 2007 až 2016 tieto škody na obecnom a mestskom majetku predstavovali viac ako 30 miliónov eur.

V prehľade nasadených síl pri povodniach môžeme vidieť enormné množstvo personálu a ľudí, ktorí sú potrební pri vykonávaní povodňových prác. Pri pohľade na súčty síl počas jednotlivých rokov vidíme, že najextrémnejšími rokmi bol rok 2010 s počtom nasadených 19 612 ľudí. Na základe tohto prehľadu sa dá povedať, že povodne si vyžadujú nasadenie veľkého počtu ľudí. Čím väčšia povodeň, tým väčšia potreba ľudí a preto treba vytvárať personálne rezervy, napr. využívaním DHZ.

V prípade, ak máte záujem si podrobne preštudovať informácie o priebehu a následkoch povodní za posledných 15 rokov, nájdete ich na stránke Ministerstva Životného prostredia Slovenskej republiky v odkazoch uvedených nižšie.